Spoločná poľnohospodárska politika po roku 2013

RP NSRV BB – Zhrnutie výsledkov dotazníkovej ankety

• Prečo potrebujeme spoločnú poľnohospodársku politiku?

SPP je nevyhnutná pre udržanie súčasného smerovanie Európskej únie. Je potrebná pre udržanie kvality potravinárskych výrobkov v rámci členských krajín Európskej únie. EÚ ako taká veľmi prísne kontroluje kvalitu potravín, čím núti výrobcov vyrábať kvalitnejšie potraviny, avšak často s vyššími nákladmi ako nečlenské krajiny EÚ. Cenovo by tak tieto výrobky nemohli konkurovať podobným výrobkom z iných krajín mimo EÚ. Do určitej miery je teda potrebné zabezpečiť fungovanie jednotného trhu v rámci EÚ. Rovnako dôraz Európskej únie na obnoviteľný rozvoj a ekológiu zvyšuje náklady podnikom, čo sa však vráti v podobe menšieho dopadu na životné prostredie a teda je prospešné pre verejnosť. Z tohto dôvodu je teda SPP žiadaná práve pre udržanie určitého štandardu a smerovania podnikateľského sektora vo vzťahu k verejnosti a trvalo udržateľného rozvoja. SPP rovnako pomáha novoprijatým krajinám alebo krajinám s charakterom post tranzitívnych ekonomík zavádzať inovatívne technológie a postupy čím udržiavajú ich konkurenciuschopnosť na Európskom, aj svetovom trhu. SPP je potrebná pre udržanie a rozvoj environmentálne priateľského prístupu k hospodárskemu rastu a zvyšovaniu uvedomelosti podnikov, ale aj jednotlivcov vo vzťahu k životnému prostrediu a celej spoločnosti.

• Čo očakávajú občania od poľnohospodárstva?

Predovšetkým produkty vysokej kvality, ktoré budú ľahko dostupné a ktorých kvalita bude rovnaká v rámci celej Európskej únii. Istotu, že produkty ktoré pochádzajú z krajín EÚ, sú 100 % zdravotne nezávadné. Možnosť pestovať na vlastnom pozemku plodiny a chovať hospodárske zvieratá pre vlastnú potrebu bez nutnosti akýchkoľvek náročných byrokratických postupov a potvrdení.

• Prečo je potrebná reforma SPP?

Niektoré opatrenia SPP sa do určitej miery minuli účinku. Stanovenie intervenčnej ceny malo zabezpečiť zvýšenie produktivity a technického pokroku. V niektorých prípadoch sa však napriek tomu podniky snažia ušetriť nižšími nákladmi práve na úkor technického pokroku. Rovnako, ak sa pozrieme na podporu poľnohospodárov, nemôžeme jednoznačne konštatovať, že SPP priniesla iba pozitívne zmeny. V prípade podpory poľnohospodárov z fondov EÚ, sa v rámci jednotlivých projektov (napríklad pri podpore z PRV 2007 – 2013) stretávame s navyšovaním nákladov projektov týkajúcich sa toho ktorého opatrenia, na maximálne sumy aj v prípade, kedy by to nebolo potrebné alebo by mohli byť dané prostriedky použité efektívnejšie. Je potrebné presnejšie vymedziť výšku finančnej podpory pre jednotlivé opatrenia a to nie len minimálnou a maximálnou výškou projektu ale rozdelením výšky podpory v závislosti od určitých faktorov, ktoré vypovedajú o cieľoch a prínose projektu. Týmto by sa zvýšil počet podporených projektov a rovnako by sa zvýšil aj celospoločenský prospech.

• Aké nástroje potrebuje budúca SPP?

• pôdohospodárstvo už prestáva byť nosným odvetvím ekonomiky vidieka, k  zhodnocovaniu zdrojov a k tvorbe pridanej hodnoty dochádza mimo vidiek, čo spôsobuje podkapitalizovanie vidieka a jeho odkázanosť na vonkajšie zdroje a preto vidiek potrebuje nový systémový prístup založený na miestnej diverzifikovanej ekonomike a  integrovanom polyfunkčnom prístupe (vytváranie komplexných miestnych územných výrobných obvodov
• integrovaný prístup je potrebné uplatniť i u malých farmárov, aby mohli v projektoch realizovať súbežne aktivity na podporu výroby i nepoľnohospodárskych činností,
• integrovaný prístup je potrebné realizovať i vo vzťahu mesto a vidiek, lebo mesto je stále hnacím motorom rozvoja, ale potrebuje k tomu aj zdroje a funkcie vidieka, ktoré by sa mali plánovite a harmonicky využívať na trvaloudržateľnom princípe,
• Slovensko je typická vidiecka krajina a jeho hospodárska a sociálna politika nedostatočne odzrkadľuje tento charakter krajiny, Slovensko by preto malo mať aj vlastný program Leader financovaný z národných zdrojov,
• vzhľadom k vidieckemu charakteru Slovenska, by sa mal princíp Leader uplatňovať omnoho výraznejšie a dôslednejšie a Leaderské partnerstvá by mali pokrývať predovšetkým územie typických vidieckych krajov a zaostávajúcich regiónov (Banskobystrický, Nitriansky a Prešovský kraj), v prípade dostatočného objemu finančných prostriedkov i celé územie SR
•  podpora integrovaných stratégií MAS by nemala byť viazaná len na os 3 PRV, ako je to na Slovensku v súčasnosti, ale by mala byť smerovaná do konkrétnej potrebnej špecifickej podpory pre miestne spoločenstvá podľa ich zdola spracovaných vlastných integrovaných stratégií, bez ohľadu na podporované opatrenia PRV,
• Slovensku by prospelo, keby prístup Leader mal vlastný programový dokument s presne vymedzeným balíkom zdrojov, ako optimálneho podielu (cca 15 % vzhľadom k charakteru krajiny) z celkového balíka financií EAFRD určeného pre Slovensko,
• je potrebné zvýšiť celkovú sumu na implementáciu integrovaných stratégií MAS min na 8-10 mil. EUR,  a zmeniť systém financovania podporených MAS s ohľadom na počet obyvateľov podporeného územia, súčasnú podporu poskytovanú v rámci Osi 4 PRV SR (cca 2,5 mil. EUR) považujeme len za pilotné overovanie princípu Leader, nie za realizáciu integrovaného rozvoja vidieckych území,
• pre Slovensko by bolo žiaduce, aby sa vytvorilo samostatné opatrenie v rámci LEADER pre novovznikajúce MAS, hlavne v zaostávajúcich regiónoch, ktoré by bolo zamerané na budovanie miestnych implementačných kapacít formou malých grantov implementovaných samotnými MAS, 
• na Slovensku je potrebné rozpracovať a uplatniť princíp podpory iniciatívy zdola tak, aby sa miestne združené prostriedky vidieckych iniciatív a združení dopĺňali regionálnymi, a národnými zdrojmi, prípadne zdrojmi EÚ (trojzdrojové financovanie miestnych aktivít) 

V Banskej Bystrici 24. 5. 2010